Sme obklopení všetkým možným. Všemožnými vecami, naprojektovanými ulicami, mestami. Lietame, vozíme sa v drahých autách. Už nám nepríde ani čudné, že auto môže každoročne podliehať módnemu trendu. Tak ako oblečenie, topánky, dovolenkové destinácie, výber štúdia, partnera, priateľov, nábytku, sociálnej siete. Je to tak normálne, až je to nenormálne. […]

Veru. Treba ju budovať postupne, zdokonaľovať, byť trpezlivý. A nezabúdať na to, aké to bolo bez nej. Jasné, žiadne politické zriadenie nie je dokonalé. Čokoľvek sa v štáte s takýmto zriadením urobí, presadí, postaví, rozhodne, vždy to bude mať svojich odporcov, neprajníkov, tých, na druhej strane. Keď idem voliť, vždy tam idem s pocitom, že to moje presvedčenie je […]

Je smutné, keď niekto umrie. Je ešte smutnejšie, keď si človek sám zvolí dobrovoľný odchod z tohto sveta. Je úplne najstrašnejšie, keď sa niekto rozhodne kráčať po koľajách, s vlakom za chrbtom. Musí to byť rovnako strašné pre rušňovodiča, ktorý vie, ako zrážka vlaku s krehkým telom môže dopadnúť. Ako sa pozerá cez okno na kráčajúcu postavu, snaží sa […]

Keby ste ju poznali, možno si poviete, mladá, sympatická kočka, ktorá má celý život ešte len pred sebou. Konečne si môže začať plniť svoje sny, dávne detské, tínedžerské, budovať vlastnú budúcnosť. Ale ona sa namiesto toho rozhodla zomrieť. Už nedokázala nájsť zmysel vlastného bytia, životný cieľ, ktorý by ju udržal na tomto skvelom a zároveň skazenom mieste, […]

Aké nás to len stretlo šťastie, naša Zem je guľatá. Zatiaľ sa drží vo vesmíre na svojom mieste bez najmenšieho zaváhania. Napriek nerovnakému podielu pevniny a oceánov na oboch pologuliach, je možné, aby príroda toto sama celé usporiadala do takejto dokonalej rovnováhy? Ako dlho táto rovnováha vydrží? Neprekotíme sa raz? Kedysi si ľudia mysleli, že Zem je doska. Ak by […]

„Máš novú správu od niekoho s čudne cudzím priezviskom.“ „Viem.“ „Nepozrieš sa, čo ti píše?“ „Teraz nie, potom.“ „A kto to je?“ „Neviem, nepoznám ho.“ „Ako to, ty ho nepoznáš a máš ho v priateľoch?“ „Keď ma požiadal o priateľstvo tak som ho prijala.“ „Cudzí človek ťa […]

Osemnásty január začal mlčky a pomaly. Pozvoľna. Všetko vychádzalo, časovo sedelo, necítila som zhon. Odišla som z domu prvá, bez rozlúčky. Nebolo to naschvál. Čakala som, že ma dobehneš a na zastávke ešte prehodíme pár slov. Nestalo sa. Neskôr mi ten pozdrav chýbal. Deň plynul, nič zvláštne okolo sa nedialo. Popoludní som vstala od stola a so zapadajúcim slnkom som […]

Ženie ma zvedavosť. No, tak trochu aj zima. Mám tvár po nos zaborenú do šálu a ruky ukryté vo vreckách. Rozchodený špinavý sneh sa mi lepí na podrážky. Míňam stredovekú katedrálu, ľadové sochy, divadlo. O chvíľu vchádzam do priestrannej chodby a kráčam ďalej. Priateľka mi otvorí dvere a s úsmevom ma víta. Vchádzam dnu. Na dočasných paneloch visia obrazy od troch […]

Medzi nás to vošlo zrazu zvečera náhle a uprostred mrazu za oknom vločiek tečie rieka ta mrazivá rieka do duše mi vteká pozerám beznádejne do diaľky svetlá mesta ako rozsypané korálky chcem spojiť ich no správnej nite niet so smútkom v hlave do rána ostávam bdieť. Vonku posteľ plná chladivého snehu v duši ticho hľadám odplavenú nehu stojím sama na opačnom brehu kam […]

Pamätám si chladné decembrové ráno roku 1979, keď som vstala z postele, chcela som si pozrieť moje obľúbené rozprávky na vtedy jedinej televíznej stanici, ale namiesto toho tam rozprával nejaký smiešny ujo v uniforme o tom, čo strašné sa to deje s komunizmom v Poľsku. Pamätám si chvíľu, keď nám v škole oznámili, že múdry súdruh Brežnev (a jeho „priateľské […]