Medzi nás to vošlo zrazu
zvečera náhle a uprostred mrazu
za oknom vločiek tečie rieka
ta mrazivá rieka do duše mi vteká
pozerám beznádejne do diaľky
svetlá mesta ako rozsypané korálky
chcem spojiť ich no správnej nite niet
so smútkom v hlave do rána ostávam bdieť.
Vonku posteľ plná chladivého snehu
v duši ticho hľadám odplavenú nehu
stojím sama na opačnom brehu
kam žiadna tvoja loď sa neplaví
na mieste, kde nekvitnú púpavy
kde spenená vlna brehu nezamáva
tam potichu vnáram sa, unikám
tam ťažkého ticha sa dotýkam…
________________________________________________________________________________________
ďakujem :) ...
Prekvapivo smutné, napriek tomu veľmi ...
Celá debata | RSS tejto debaty