Sme obklopení všetkým možným. Všemožnými vecami, naprojektovanými ulicami, mestami. Lietame, vozíme sa v drahých autách. Už nám nepríde ani čudné, že auto môže každoročne podliehať módnemu trendu. Tak ako oblečenie, topánky, dovolenkové destinácie, výber štúdia, partnera, priateľov, nábytku, sociálnej siete. Je to tak normálne, až je to nenormálne.

Desaťtisíce rokov žili naši predkovia v súzvuku s prírodou, so zvieratami. Existovali sme vedľa seba, nebránili sme si navzájom. Dokonalá harmónia. Postačilo však len nejakých dvesto rokov, aby sa toto puto stratilo. Akoby nikdy neexistovalo. Pozeráme na hviezdy a pritom zabúdame na Zem, po ktorej kráčame, kde sa rodíme a umierame.

Úžasné výdobytky techniky nám spríjemňujú každodenný život. Pritom si neuvedomujeme, ako tým cudzopasíme, vyciciavame všetko vo svojom okolí. Ako toto celé dopadne? Tuším, že sa toho nechcem dožiť.

Pozrela som si dnes toto video. Zrazu som mala pocit, že všetko materiálne bolo bezvýznamné. Nemohla som spustiť oči z tej krásnej nevinnej tváre, a zatúžila som zažiť tento pocit blízkosti… ako krásne dokážu prejaviť lásku… v ktorej skrini sme nechali zabudnutú previazanosť s prírodou?

Pozri si tento link : http://www.youtube.com/watch?v=vCqzQuiZE4Y

_____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________