Založ si blog

Odbory po slovensky

Ako všetci pracujúci v čase (končiacej) totality, aj ja som po nástupe do zamestnania vstúpila do odborov. V tých časoch bolo takmer nemysliteľné v nich nebyť.
Prišli roky deväťdesiate, výmena kádrov, šéfov, služobných áut a kancelárskeho nábytku. A tiež prvá vlna prepúšťania. So silným argumentom priamo z úst môjho vtedajšieho novonastúpeného riaditeľa, že „som mladá, že si určite prácu nájdem“, som sa ocitla na zozname s ostatnými vtedymladými. Nakoniec to mňa a mojich priateľov tesne minulo, takže sme ostali. Hneď po týchto udalostiach som z odborov vystúpila a vedela som, že ma už nič neprinúti vstúpiť naspäť. Neviem, koho vtedy chránili a za koho bojovali, ale za nás piatich určite nie.
Prešli ďalšie roky a tomuto riaditeľovi zistili taký veľký konflikt záujmov, že ho ešte v ten deň vyprevadili esbeeskári z firmy, jeho kanceláriu zapečatili a dva týždne do nej nikto nevstúpil. On bol preč, ja som ostala.
Aká irónia.

Prešli ďalšie roky, udialo sa kadečo. Ja sa ale zastavím pri roku 2008. V podstate počas celého roka sa dennodenne hovorilo a písalo o kríze, ktorá postihne to a ono a či sa jej dá vyhnúť, prípadne ako ju prežiť. Od novembra 2008 nám zamestnávateľ v podstate znížil mesačný príjem o cca 20%, aj keď to „oni“ nazvali inak. Niekedy je ťažké nazvať veci pravým menom. Takže príjmy klesli, potichúčky, odbory mlčali, ako zarezané. Žiadna vzbura, žiadne protestné zhromaždenie alebo iná aktivita, ktorá by ukazovala aspoň nejakú snahu, že sa odbory zastávajú pracujúcich. Či už členov alebo nečlenov. Jednoducho nič.
Prešiel ďalší rok a prišlo prepúšťanie. Niektorí pod tlakom odišli do predčasného dôchodku, iní do starobného. Boli donútení k tomuto kroku okolnosťami. Našli sa medzi nimí aj takí, ktorí si povedali, že „čo už, aspoň kvôli mne nemusí odísť mladý človek, ja už aj tak o chvíľu skončím“. To bolo sympatické, pretože takto sa aspoň pár mladých zachránilo. Niektorí boli na tom horšie, ocitli sa na akomsi zozname, ktorý pripravili ľudia, ktorí častokrát ani nemohli presne vedieť, akí sú vlastne pracovníci.
A kde boli odborári? Tí, ktorí mohli niečo povedať? Vo svojich fotelkách, popíjali voňavú kávičku, čítali dennú tlač, hádzajúc očkami na svoje sekretárky s hlbokým výstrihom, pri polievaní kvietkov na oknách.

A dostávam sa k tomu, čo ma prinútilo toto všetko napísať. Naši odborári počas tohto týždňa roznášali po firme letáky, pozývajúce na zhromaždenie, konané na protest k opatreniam, ktoré súčasná vláda chystá na nás úbohých občanov. Ekonomike nerozumiem, politiku vnímam, sledujem, pamätám a nezabúdam. Čosi mi však nahováralo, že nie je správne, že sa odbory angažujú PRÁVE v tejto chvíli. To si už mohli pokojne zobrať transparenty s Ficovou podobizňou. Vyznelo to, akoby celý protest organizovala strana SMER a nie odbory. Prišlo mi to ako „gesto“, ktorým sa akurát tak zapáčili niektorým občanom. Ešte je veľa takých, ktorí im to zožerú aj s navijákom.
Ľudia-zamestnanci sa nechali zneužiť, vraj bojujú za seba, oni ale v podstate nepriamo bojovali za Fica. A Fico sa tomu určite len potešil. Čo viac si mohol želať, ako takúto aktivitu v jeho prospech. Ľuďom to asi nedochádza alebo čo, že odbory sú úplne zbytočné. Tvrdím, že ak by zanikli, nikto si to ani len nevšimne.
________________________________________________________________________________
Epilóg
Pred pár týždňami sa niekoľko mojich kolegov rozhodlo z odborov vystúpiť. Slobodne sa rozhodli, urobili čo bolo potrebné, aby svoje členstvo regulérne ukončili. Po odovzdaní žiadosti o vystúpenie z odborov boli predvolaní k Predsedovi. Zažili s ním rozhovor, na ktorého konci mali pocit, akoby robili niečo strašne zlé, neodpustiteľnú chybu…

Nedokončená

02.12.2020

Len chvíľu som s tebou a celá z teba nežniem. plačem a ľúbim. Blúdim, keď ťa neviem nájsť, strácam sa, keď prestáva tvoj hlas priasť. Na koľko týždňov mám ťa ešte? Nie som žiadny veštec som iba Žena. Potichu zaľúbená. Tak potichu až mi duša kričí bez zjavných vonkajších príčin. Bez spoločnej adresy sme, bez bozku z lásky a rannej kávy čo všetko spraví. [...]

Poviem to trochu inak

21.04.2020

Aj keď nás po tejto zemi veľa nekráča, je nás na Slovensku len niečo málo cez päť miliónov, no pokojne by sme mohli byť žiarivým príkladom pre zvyšok sveta. Tak ako to bolo v novembri 1989 a tiež na prelome rokov 1992-1993. V oboch prípadoch sme sa dokázali zachovať slušne, pokojne, rozvážne. Doteraz nás vo svete dávajú za príklad. A v histórii to už takto bude [...]

Divoký Západ na východe EU

23.09.2019

„Keď má tiecť krv u nás, tak bude aj v Košiciach!“ Vyhlásil v roku 2015 vysokopostavený predstaviteľ oceľovej Matky (aj matka vo Votrelcovi bola veľká a oceľová…) v Pittsburghu po tom, čo si uvedomili a rozhodli, že musia zatvoriť niekoľko dlhodobo stratových prevádzok v USA a samozrejme prepúšťať zamestnancov. Prepúšťanie sa ale vtedy malo dotknúť aj [...]

Boeing 747

A opäť Boeing. Stroju sa pri pristávaní nevysunul predok podvozku

08.05.2024 21:18

Nikomu sa nič nestalo, nehodu ale vyšetruje turecké ministerstvo dopravy.

plenkovič

Chorvátsku bude vládnuť aj krajná pravica. Plenkovič sa dohodol s Penavom

08.05.2024 20:40

Hnutie za vlasť povedie ministerstvo poľnohospodárstva a aj nové ministerstvo demografie.

petr pavel

Rusko rozpútalo rovnako ničivú vojnu, akou bola druhá svetová, uviedol Pavel a citoval Havla

08.05.2024 19:43

Vojnu na Ukrajine označil český prezident za ťažkú skúšku nielen pre Európu.

Peter Pellegrini

Pellegrini: Stojíme pred zásadnou výzvou zabezpečiť mier na Ukrajine i v Európe

08.05.2024 18:54

Európski politici vrátane tých slovenských stoja pred zásadnou výzvou, a to zabezpečiť mier na Ukrajine a tým aj v Európe, uviedol Pellegrini.

laluna

Na svet sa občas treba pozrieť očami človeka, ktorý práve spadol z Mesiaca.(S.Radič)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 76
Celková čítanosť: 196146x
Priemerná čítanosť článkov: 2581x

Autor blogu