Myslíme si, že ich automaticky majú všetci, ktorých stretávame s úsmevom na tvári?

Myslela som si, že áno.

Omyl.

Dobrý úmysel je len a jedine v našej hlave.

Do cudzej hlavy žiaľ nie je možné vidieť.

No občas by som chcela. To by bolo niečo. Môcť zistiť s predstihom, že mám do činenia napríklad so zakomplexovaným manipulátorom, milujúcim drámy a klebety. Uff, asi dosť „hustá“ kombinácia, 3v1, materiál na niekoľko lekcií.

Heslo „Podľa seba súdim Teba“ v tomto prípade neplatilo.

Pretože keď som podľa seba (u)súdila, že na druhej strane stojí rovnako zmýšľajúci a správajúci sa človek a ono by to tak aj naozaj bolo, tak žiadny problém. Viem, pred kým stojím, čo môžem očakávať, ako sa správať.

Takto to nefunguje.

V konfrontácii s takýmto človekom je úplne zbytočný akýkoľvek argument, snaha o odhalenie klamstiev, či poukázanie na to, aká je pravda. Takýto človek je schopný ráno povedať jednu verziu klamstva pred prvým človekom, napoludnie druhú verziu pred druhým človekom a podvečer pokojne tretiu. Pre šéfa má špeciálnu verziu, čiže štvrtú. Všetky verzie ovláda, pamätá a opakuje.

Vlastne, takýchto ľudí mi je úprimne ľúto.

A čo vy, ako ste na tom? Máte nejaký osvedčený spôsob, ako takých ľudí včas odhaliť?

🙂