Ty v noci spíš, mňa trápi nespavosť, vidím ťa ako spíš, a trpím viac než dosť… (Jacques Prevert) Sú dve hodiny po polnoci. Ležím v posteli a snažím sa zaspať. Vôňa čistej postele a nočného krému na tvári mi našepkáva, že sa nachádzam na správnom mieste. V danú chvíľu. Ja však akosi neviem. Hľadím na svet cez pootvorenú žalúziu, očí otvorené […]

Žijeme vedľa seba, dýchame ten istý vzduch, pozorujeme všetci to isté Slnko, Mesiac, hviezdy, kdekoľvek na Zemi sa nachádzame. Niekto len prejde okolo nás, niekto sa aj prihovorí, s niekým sa zoznámime, niekto s nami zdieľa mladosť, niekto pracovný zhon a niekto celý život. Až príde chvíľa a dozvieme sa správu, že jeden z týchto ľudí je už preč. Navždy. Včera sa mi […]

Už-už som chcela pridať ďalší komentár do diskusie k článku „Keď je žena onucou“, (autor na blogu je p. kormidlo), o burkach, ktoré musia nosiť ženy v niektorých krajinách blízkeho východu, ale potom mi prišlo na um, či by z toho všetkého, na čo som pri čítaní diskusie myslela, nemohol vzniknúť krátky článok. A mohol (-: Ahojte anno1404anno, hag, zimnaruzak a […]

Je taká jedna stará průpovídka, že : „Čo je tvoje, to je moje a čo je moje do toho ťa nič!“ Naše peniaze každý mesiac tečú do štátnej kasy, odkiaľ sa časť vyleje naspäť, medzi Rómov. Dlhé roky, desaťročia sa štát nestaral, ako s týmito peniazmi Rómovia nakladajú. Myslím, že im to bolo jedno. Hlavne že boli Rómovia ticho. Boli nejaké náznaky záujmu […]

Asi pred týždňom som napísala článok „Romistan – Zem fiktívna“. Hneď na druhý deň som naň dostala reakciu cez súkromnú správu, citujem : „Pekný článok. Skoro ako keby som ho ja písal :), len debatu naň asi neuvidíš… V tomto štáte je pravda o cigáňoch rasistická. Je to smutné, ale je to tak. A vraj pravda víťazí. Zatiaľ zvíťazil chorý rozum.“ […]

Ako všetci pracujúci v čase (končiacej) totality, aj ja som po nástupe do zamestnania vstúpila do odborov. V tých časoch bolo takmer nemysliteľné v nich nebyť. Prišli roky deväťdesiate, výmena kádrov, šéfov, služobných áut a kancelárskeho nábytku. A tiež prvá vlna prepúšťania. So silným argumentom priamo z úst môjho vtedajšieho novonastúpeného riaditeľa, že […]

Koľko energie, duševnej aj fyzickej, koľko peňazí v československej, neskôr samostatnej toť slovenskej a teraz európskej mene bolo vynaložených na to, aby sa Cigáni (sorry, Rómovia) naučili žiť tak, ako je to pre nás „Gádžov“ samozrejmé. Aký efekt tejto snahy vidieť? Žiadny. Absolútne. Neverím, že sa s nimi dá niečo urobiť. Keď to oni sami nebudú chcieť […]