Založ si blog

Odbory po slovensky

Ako všetci pracujúci v čase (končiacej) totality, aj ja som po nástupe do zamestnania vstúpila do odborov. V tých časoch bolo takmer nemysliteľné v nich nebyť.
Prišli roky deväťdesiate, výmena kádrov, šéfov, služobných áut a kancelárskeho nábytku. A tiež prvá vlna prepúšťania. So silným argumentom priamo z úst môjho vtedajšieho novonastúpeného riaditeľa, že “som mladá, že si určite prácu nájdem”, som sa ocitla na zozname s ostatnými vtedymladými. Nakoniec to mňa a mojich priateľov tesne minulo, takže sme ostali. Hneď po týchto udalostiach som z odborov vystúpila a vedela som, že ma už nič neprinúti vstúpiť naspäť. Neviem, koho vtedy chránili a za koho bojovali, ale za nás piatich určite nie.
Prešli ďalšie roky a tomuto riaditeľovi zistili taký veľký konflikt záujmov, že ho ešte v ten deň vyprevadili esbeeskári z firmy, jeho kanceláriu zapečatili a dva týždne do nej nikto nevstúpil. On bol preč, ja som ostala.
Aká irónia.

Prešli ďalšie roky, udialo sa kadečo. Ja sa ale zastavím pri roku 2008. V podstate počas celého roka sa dennodenne hovorilo a písalo o kríze, ktorá postihne to a ono a či sa jej dá vyhnúť, prípadne ako ju prežiť. Od novembra 2008 nám zamestnávateľ v podstate znížil mesačný príjem o cca 20%, aj keď to „oni“ nazvali inak. Niekedy je ťažké nazvať veci pravým menom. Takže príjmy klesli, potichúčky, odbory mlčali, ako zarezané. Žiadna vzbura, žiadne protestné zhromaždenie alebo iná aktivita, ktorá by ukazovala aspoň nejakú snahu, že sa odbory zastávajú pracujúcich. Či už členov alebo nečlenov. Jednoducho nič.
Prešiel ďalší rok a prišlo prepúšťanie. Niektorí pod tlakom odišli do predčasného dôchodku, iní do starobného. Boli donútení k tomuto kroku okolnosťami. Našli sa medzi nimí aj takí, ktorí si povedali, že „čo už, aspoň kvôli mne nemusí odísť mladý človek, ja už aj tak o chvíľu skončím“. To bolo sympatické, pretože takto sa aspoň pár mladých zachránilo. Niektorí boli na tom horšie, ocitli sa na akomsi zozname, ktorý pripravili ľudia, ktorí častokrát ani nemohli presne vedieť, akí sú vlastne pracovníci.
A kde boli odborári? Tí, ktorí mohli niečo povedať? Vo svojich fotelkách, popíjali voňavú kávičku, čítali dennú tlač, hádzajúc očkami na svoje sekretárky s hlbokým výstrihom, pri polievaní kvietkov na oknách.

A dostávam sa k tomu, čo ma prinútilo toto všetko napísať. Naši odborári počas tohto týždňa roznášali po firme letáky, pozývajúce na zhromaždenie, konané na protest k opatreniam, ktoré súčasná vláda chystá na nás úbohých občanov. Ekonomike nerozumiem, politiku vnímam, sledujem, pamätám a nezabúdam. Čosi mi však nahováralo, že nie je správne, že sa odbory angažujú PRÁVE v tejto chvíli. To si už mohli pokojne zobrať transparenty s Ficovou podobizňou. Vyznelo to, akoby celý protest organizovala strana SMER a nie odbory. Prišlo mi to ako „gesto“, ktorým sa akurát tak zapáčili niektorým občanom. Ešte je veľa takých, ktorí im to zožerú aj s navijákom.
Ľudia-zamestnanci sa nechali zneužiť, vraj bojujú za seba, oni ale v podstate nepriamo bojovali za Fica. A Fico sa tomu určite len potešil. Čo viac si mohol želať, ako takúto aktivitu v jeho prospech. Ľuďom to asi nedochádza alebo čo, že odbory sú úplne zbytočné. Tvrdím, že ak by zanikli, nikto si to ani len nevšimne.
________________________________________________________________________________
Epilóg
Pred pár týždňami sa niekoľko mojich kolegov rozhodlo z odborov vystúpiť. Slobodne sa rozhodli, urobili čo bolo potrebné, aby svoje členstvo regulérne ukončili. Po odovzdaní žiadosti o vystúpenie z odborov boli predvolaní k Predsedovi. Zažili s ním rozhovor, na ktorého konci mali pocit, akoby robili niečo strašne zlé, neodpustiteľnú chybu…

Živá voda v otrávenej mysli

31.10.2015

Každá kvapka vody, ktorá raz dávno doletela na našu Zem sa odtiaľto nedostala. Vďaka kolobehu vody sa preč nikdy nedostane. V horšom prípade pre ľudstvo to ešte nejakú chvíľu potrvá, kým viac »

Vyplakaná

26.06.2015

Nebudeš tú báseň čítať pohľad tvoj je málo ružový ťažko toto vysvetliť mužovi. Nedotkneš sa môjho líca dlaň tvoja v diaľ odplávala cítim sa byť slabá, malá. Nepovieš mi sladké viac »

Polnočná VII

29.11.2013

Chce sa mi dnes s tebou v tichu mlčať keď tvoje oči budú modrou nehou blčať pohľadom ma pohlaď a dlaňou telo hrej príď k uchu bližšie a romanticky znej. Keď prenikneš do mňa až do srdcovej viac »

Glosolália

27.02.2017 23:59

Rodovo orientovaný časopis.

Občianske združenie DEMIAN

OZ Demian

27.02.2017 23:44

Budujeme náučné chodníky, pamätníky skrášľujeme prostredie kde žijeme, organizujeme spoločenské a športové akcie.

Inštitút ľudských práv

Inštitút ľudských práv - Human Rights Institute

27.02.2017 23:40

Sme členská, slovenská, ľudsko-právna organizácia založená na dobrovoľníckej práci, angažovanosti a aktivizme.

Srbsko Kosovo Nikolič

Nikolič v BR OSN: Srbsko nikdy neuzná nezávislosť Kosova

27.02.2017 22:44

Srbsko nikdy neuzná nezávislosť Kosova. Na pôde Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku to v pondelok vyhlásil srbský prezident Tomislav Nikolič.

laluna

Na svet sa občas treba pozrieť očami človeka, ktorý práve spadol z Mesiaca.(S.Radič)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 68
Celková čítanosť: 92186x
Priemerná čítanosť článkov: 1356x

Autor blogu