Nebudeš tú báseň čítať pohľad tvoj je málo ružový ťažko toto vysvetliť mužovi. Nedotkneš sa môjho líca dlaň tvoja v diaľ odplávala cítim sa byť slabá, malá. Nepovieš mi sladké zbohom tvoje ústa inej vravia slová, čo novú lásku spravia. Dosť to bolí, oči páli aj keď zdá sa to byť v poriadku v hlave mám ďalšiu priehradku. Tam dám si veci nechcené tie […]

Chce sa mi dnes s tebou v tichu mlčať keď tvoje oči budú modrou nehou blčať pohľadom ma pohlaď a dlaňou telo hrej príď k uchu bližšie a romanticky znej. Keď prenikneš do mňa až do srdcovej oblasti keď budeme sami, doma, v teple a bez hostí môžeš ma mať na všetky spôsoby aj tie čo medzi nami nemajú obdoby. Keď privriem oči a krídla sa mi rozvinú chcem […]

Romantická po svojom. Hĺbavá do hĺbky, hľadiaca do výšky, nad oblaky. Krídla zavesené na ružovej stuhe medzi zaváraninami. Zapadnuté prachom.Chodím do práce, zarábam, mám vlastné peniaze, názory, smartphone, som „online“ … ale tam niekde medzi tými „vecami“ som Ja. V poslednej dobe sa Ženy akosi viac hrajú na mužov. Na druhej strane Muži, […]

S Markízou niečo nie je v poriadku. Už veľmi dlho. Zdá sa mi, že je na tom dosť zle. Akoby trpela leprou. V slovníku cudzích slov som okrem iného našla definíciu, že lepra je „infekčná choroba, smerujúca k rozpadu tela“ … v prípade Markízy (a nielen jej) aj k rozpadu duše. Záhorskobystrickí „Polobohovia“ postupne odstraňujú zo svojho programu […]

LÁSKA, TO SÚ VETY ROZVITÉ… Láska je keďslová ako medposunú ma vpredkeď v tichom ránenebadaneprehĺtam hrejivé motýle. Keď tvoje oči premiléhľadia mäkko z vankúšalen budík to celé narúšasnívať sa ďalej pokúšam. Láska je keďsom občas samaTy však si stále pri mnev lete, v jesenii cez večery bielozimné. Láska je keďhreje ma blízkosťa chcem od samej […]

obČAS Nechajme čas voľne plynúť až všetky slová sa nám minú až ostane len láska čistá keď stane sa to, chcem si privstať keď ranné šero bude haliť naše telá, ty mňa baliť do láskavej mužskej nehy až spoja sa oba brehy. _________________________________________________________________________________________________________________________

JE MI TICHO Je mi zas ticho a zároveň vianočne nestačím s dychom na vločky polnočné. K zemi si kolmo a potichu padajú len slzy so mnou sa do reči púšťajú.… No i tá vločka čiernou sa javí neviem sa dočkať keď ráno ju spraví zas bielou a krásnourannou hlavou jasnou svet sa vyfarbí… […]

Mali demokraciu, na ktorú sme sa MY zvnútra pozerali so závisťou. Mali možnosti, slobodu, peniaze, mohli robiť čo len chceli a ísť kam sa im zapáčilo… Mali všetko. Zvyšok sveta bol nezaujímavý, zaostalý a špinavý. ONI sa mohli prechádzať po ohromných nákupných centrách … bola som ešte dieťa a vtedy mi môj scestovaný strýko vravel : „Môžeš si v nich […]

Na matematike má všetko svoj presný význam, presný postup a logiku. Na matematike sa veľmi vymýšľať nedá. Tam to človek buď vie alebo nevie… Avšak… kamarátske vzťahy… to je iná vec. Vzniknú samé, rastú s nami, občas zaniknú, občas sa prerušia, niektoré pretrvajú. Na niektorých ľudí zabudneme. Niektorých si nosíme v srdci. Niekedy až po […]

Chlop pridze večar domu a vymakňe ženu v posceľi s kamaratom. Opre še o zarubňu a hvari: „Feri ja mušim, ale tebe še čudujem.“ *** Štreťňu še dvojo kamaraci : – Nazdar , ty skadzi idzeš taky vyobľikany ??? – Nooo , zo Silvestra. – Zo Silvestra ???! … terazky začatkom apriľa ? – No vidziš … i ty me eščik strimuj ! *** Vežne sebe […]