Živá voda v otrávenej mysli
31. októbra 2015 22:55,
Prečítané 2 190x,
laluna,
Len tak...
Každá kvapka vody, ktorá raz dávno doletela na našu Zem sa odtiaľto nedostala. Vďaka kolobehu vody sa preč nikdy nedostane. V horšom prípade pre ľudstvo to ešte nejakú chvíľu potrvá, kým sa zbaví zemskej príťažlivosti a bude opäť putovať vesmírom ďalej, niekam do temnej diaľavy…
Priniesla sem život, či možno ho len spôsobila. V každom prípade bez nej by to nešlo. Jedna kvapka. Malý diamant na steble trávy, či kvapka rytmicky kvapkajúca z vodovodného kohútika. Malé mokré skoronič, ktorého chuť nedokáže nikto popísať. Jednoducho je. Vďaka nej rastie steblo. Vďaka nej kráčam po tejto zemi.
Koluje tu pre nás už toľké veky. Stále tá istá voda. Jedna jediná kvapka už toľkokrát poliala záhradu, toľkokrát ju vypili ľudské ústa. Vždy sa vrátila späť a začala tvoriť odznova.
Možno zakaždým, keď prejde človekom v sebe nesie správu, zážitok, skúsenosť, múdrosť či chyby.
Pili ju v Mezopotánii, starí Rimania, veľkí Egypťania i múdri Inkovia. Všetci sú preč, stratení. Skončili na rovnakých chybách.
My, ľudia 21. storočia, ju pijeme tiež … znova a znova.
Nedokážeme to tiež?
_____________________________________________________________
31.12.2024
Včera som si pozrela historický film Ridleyho Scotta Napoleon, ktorý je o konci francúzskej revolúcie v roku 1789, kde úvodná scéna filmu je zobrazenie ukončenia života kráľovnej Francúzska, krásnej Márie Antoinette, manželky kráľa Ľudovíta XVI. Bola protimonarchistami odsúdená na trest smrti gilotínou, na základe obvinenia z troch hlavných zločinov: 1. Zdecimovanie [...]
02.12.2020
Len chvíľu som s tebou a celá z teba nežniem. plačem a ľúbim. Blúdim, keď ťa neviem nájsť, strácam sa, keď prestáva tvoj hlas priasť. Na koľko týždňov mám ťa ešte? Nie som žiadny veštec som iba Žena. Potichu zaľúbená. Tak potichu až mi duša kričí bez zjavných vonkajších príčin. Bez spoločnej adresy sme, bez bozku z lásky a rannej kávy čo všetko spraví. [...]
21.04.2020
Aj keď nás po tejto zemi veľa nekráča, je nás na Slovensku len niečo málo cez päť miliónov, no pokojne by sme mohli byť žiarivým príkladom pre zvyšok sveta. Tak ako to bolo v novembri 1989 a tiež na prelome rokov 1992-1993. V oboch prípadoch sme sa dokázali zachovať slušne, pokojne, rozvážne. Doteraz nás vo svete dávajú za príklad. A v histórii to už takto bude [...]
Všetci skončili na rovnakých chybách,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty