Na dohodnuté miesto som dorazila s predstihom. Čakám a obzerám sa. Okolo mňa prúdia davy, ľudia rôzni oblečením aj výrazom tváre. Po niekoľkýkrát sa rozhliadam a ubezpečujem samú seba, že som dorazila prvá, že sa nemôžeme minúť. Pozerám na hodinky. Slnko páli. Jediná ochrana proti jeho sile sú pre mňa v tejto chvíli slnečné okuliare. Zadívam sa do diaľky, odkiaľ prídeš. V okamihu si sa mihla v dave. Zaostrila som svoj zrak na vejúce vlasy, ktoré sa pohybujú v rytme tvojich krokov.
Už ťa vidím.
Tiež si si ma z diaľky všimla. Videla som, ako sa ti pery jemne pousmiali, na znamenie, že si už blízko. Nespustila som z teba oči. Pokojná hojdavá chôdza, v jednej ruke zavesená malá kabelka. Všetci okoloidúci ťa predbiehajú, ty si však kráčaš naďalej svojim tempom. Spomalí ťa červená na semafóre. Zastavíš s ostatnými a pozeráš zo strany na stranu na okoloidúce autá. Vlasy ti vejú vo vetre, slnko na nich zanecháva blonďavú hrejivú stopu. Niekoľko zatúlaných pramienkov vlasov si z tváre odhŕňaš prstami. Opäť sa pozrieš mojím smerom, pousmeješ sa a zamávaš mi. Zelená ťa púšťa bližšie. Už jasne rozoznávam farbu tvojich očí, kráčaš priamo ku mne. Bezmyšlienkovite ti idem v ústrety s úsmevom a túžbou objať ťa.
Dívame sa na seba, priviniem si ťa, pohladím po ramene. Pozdravíme sa, prehodíme pár slov. Ďalej už kráčame spolu.
Ja a moja dcéra.