Časť prvá

Existuje film, ktorý je životopisným príbehom Dian Fosseyovej, rehabilitačnej sestry z USA, ktorá posledných niekoľko rokov svojho života venovala výskumu a ochrane vzácneho druhu afrických horských goríl. Takmer okamžite sa v nej zapálila láska k týmto nádherným veľkým zvieratám. Robila všetko pre to, aby ich ochránila a mohli spokojne žiť vo svojom prirodzenom prostredí. Neskôr táto jej láska prerástla do posadnutosti, čo začalo nevyhovovať určitým záujmovým skupinám v oblasti (aj tam boli a istotne stále sú záujmové skupiny). Začala byť nepohodlná pre tých, ktorí ju podporovali ale aj pre pytliakov, ktorí gorily, dospelé ale aj mláďatá, lovili pre suveníry alebo pre zoologické záhrady, ktoré dobre zaplatili. Pytliaci dokázali zabiť gorilu len kvôli jej ruke, pretože si zákazník želal mať tento suvenír. Otrasné.

Dej filmu jednoznačne smeroval ku tragédii, ktorá sa nakoniec aj stala. Dian žila v džungli, opúšťali ju aj najbližší priatelia, zostala sama. Až ju raz našli mŕtvu v chatrči, v ktorej bývala. Zomrela násilnou smrťou, ktorú nikdy nikto nevyšetril. Páchateľ je dodnes neznámy. A gorily sa možno ďalej lovia na suveníry.

Americká herečka Sigourney Weaver zahrala túto postavu fantasticky, verne, akoby sa do Dian prevtelila. Odporúčam pozrieť tento film, ak ste ho ešte nevideli.

Časť druhá

Stredovek, ťažké aj temné obdobie Európy. Obyčajného jednoduchého človeka si cirkev podmaňovala rečami o potrestaní za hriechy, o nebi a pekle, o večnom zatratení. Veď keď toto hovorila vzdelaná a bohatá cirkev, musela to byť pravda.

Na strane druhej chudobných ovládala šľachta. Vykorisťovala a zotročovala tak, že sa z toho nijako nedalo vymaniť. Ak niekto konal proti cirkevným a svetským zákonom bol potrestaný. Šľachta častokrát úspešne suplovala túto trestajúcu úlohu cirkvi, udržiavala sa takto vo falošnom priateľstve s mocnou cirkvou, ktorá zase mala výhody od šľachty vo forme tučných darov a peňazí, za ktoré si šľachta kupovala hodnosti a svätenia (symonia). Tresty aj voči malým priestupkom boli exemplárne a kruté. Napríklad krádež sa trestala odťatím rúk, falšovanie peňazí sa trestalo smrťou. Množstvo ďalších techník mučenia a zabíjania, kde obeť ukrutne trpela, napichovanie na kôl, sťahovanie z kože za živa, lámanie na kolese, rozštvrtenie, atď. Boli to kruté tresty, ich úlohou bolo hlavne odstrašiť ďalších, ktorí by sa odvážili konať proti zákonom a zásadám.

Epilóg

O slovenskej gorile, ktorá je (zatiaľ) sama, bez samca, už vieme. Bolo o nej už popísané dosť. Dúfam, že bez samca aj ostane a nebude sa chcieť rozmnožovať.

Čo sa ďalej bude diať s tými, ktorí v nej priamo vystupujú, na to si ešte všetci počkáme.

Verím (možno naivne), že zlodeji budú potrestaní. Politický dôchodok ako trest je ale MÁLO. Určite je veľa možností ako potrestať zradu, klamstvo, okradnutie nás všetkých. Nemôžu to byť stredoveké tresty, to je jasné, ale beztrestnosť, ktorej sa tešili doteraz, už musí skončiť.

Verím, že tí, ktorí sa aktuálne snažia všetko vyšetriť, odhaliť, nebudú zastavení, ohrozovaní, vydieraní, unášaní alebo im bude inak bránené konať v mene spravodlivosti.

„Padni komu padni“, už niekoľkokrát zopakoval Daniel Lipšic. Nech mu to vydrží a nech sa mu darí. Ako on sám povedal v relácii „Na telo“, teraz treba sledovať výroky jednotlivých predstaviteľov strán. Ľudia nie sú hlúpi a dokážu si urobiť vlastný názor.