Včera som si pozrela historický film Ridleyho Scotta Napoleon, ktorý je o konci francúzskej revolúcie v roku 1789, kde úvodná scéna filmu je zobrazenie ukončenia života kráľovnej Francúzska, krásnej Márie Antoinette, manželky kráľa Ľudovíta XVI. Bola protimonarchistami odsúdená na trest smrti gilotínou, na základe obvinenia z troch hlavných zločinov:
1. Zdecimovanie národnej pokladnice
2. Sprisahanie proti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti štátu
3. Vlastizrada, keďže konala v záujme nepriateľa.

Nemusíš vidieť tento film, ak nechceš. No pripodobnenie slovenského dneška k francúzskym udalostiam z roku 1789 je podľa týchto troch bodov veľmi silné. Len s tým rozdielom, že naša reakcia na zlo je zatiaľ – nič.

Dnes máme koniec 24. roku 21. storočia. Od udalostí vo Francúzsku nás delí 235 rokov. Málo? Či je to veľa, aby sme pochopili, že štát nie sú úradníci a ministri?
Štát sme MY. Peniaze nie sú ich, ale sú NAŠE. My, ktorí chodíme do práce. My, ktorí odvádzame dane. Tie dane, ktoré by nami zvolení úradníci a ministri mali spravovať tak, aby sme ako celok žili v normálnom štáte a aby sa náš život z roka na rok zlepšoval.
Lebo zatiaľ mám len poznatok, že tento rok bol iba dalším strateným rokom v živote tejto republiky.
Politika je za všetkým, či sa ti to bude alebo nebude páčiť. Aj za takou bezvýznamnou drobnosťou akou je napríklad nejaká vianočná ozdoba „Made in …“ Politik vytvára to prostredie, aby sem prišiel cudzí tovar, zahraničný podnikateľ, či zahraničný turista. Ak kvôli politikovi toto všetko odíde, zmizne, čo tu zostane? Nechce sa mi veriť, že si už zabudol na totalitu. Tí, čo chcú chápať, vedia o čom píšem. Tí, čo nechcú chápať… Kto sa nepoučí z histórie, ten si ju musí zopakovať. Len smola, že potom musíme my všetci.

Na konci posledného dňa v roku si všetci navzájom želáme len šťastie, pohodu a kľud v Novom roku. Lenže to všetko nepríde samo od seba. Šťastie, pohoda a kľud prídu vtedy, keď zločinci budú súdení a statoční odmenení. Zatiaľ celé zle. Jeden nekončiaci zlý sen.

Ja by som si pre nás všetkých želala vymeniť tzv. „zdravý sedliacky rozum“ za normálne kritické myslenie. Vymeniť falošnú „národnú hrdosť“, ktorú nám ukradli spolu s vlajkou a niekoľkokrát znásilnili, za pocit úprimnej hrdosti a spolupatričnosti. Stále sme jeden národ. Len by sme si na to mali znovu spomenúť.

A kto dočítal až sem, úprimne ďakujem za záujem o moje myšlienky… ostatné dni som sa trošku zaoberala aj vierou ako takou, niečo som si o vierovyznaniach prečítala. Podľa verejne dostupných informácií aj umelá inteligencia ChatGPT vyhodnotila budhizmus ako najmierumilovnejšie náboženstvo. Takže k tej nádeji si želám aj „viac budhizmu do našich životov“.

Želám ti pokojný večer, príjemné chvíle pri víne, sviečkach a po polnoci, napriek búchajúcim ohňostrojom, pokojný spánok a prebudenie do prvého dňa nového roka 2025.

Áno, už viem. Želám si NÁDEJ.
Pre seba.
Aj pre Teba.
Aj pre ostatných, ktorí sú na našej spoločnej hrude medzi 48. a 49. rovnobežkou spolu s nami 🙏🏼

PF 2025 🎄