…do dna si ma vycicala
a bolí ma duša malá
do úplného špiku kostí
ostala len kopa zlosti
oči hľadia k nebu
a duša mi plače
neviem si dnes pomôcť
keď nálada mi skáče
z výslnia späť do chladu
stratila som záhradu
krehkých citov, tvojej lásky
na tvári mi kvitnú vrásky
mám strach čo len pomyslieť
na tú rozhnevanú sieť
našich slov a prudkých citov
dnes tvoja fotka v ráme
o čosi je bledšia
kľúče od jedného bytu máme
no vzdialenosť je väčšia…
______________________________________________________________________________________________________________________
Netreba sa ľahko lásky vzdať, smiechom... ...
Celá debata | RSS tejto debaty