Už nestačím sledovať a čítať všetko to, čo sa deje. Vo svete aj u nás. Kedysi sa diala jedna-dve dôležité alebo závažné udalosti, ktoré plnili titulky novín a ústa nastajlovaných moderátorov v správach. Človek stíhal sledovať vzajomné súvislosti a vývoj jednotlivých káuz. Dnes sa toho deje toľko naraz, že sa to akoby zlieva do jednej veľkej ťažoby. Všetky tie kauzy, problémy ekonomické, morálne, protichodné názory na ich riešenie. Zvlášť vypichnem náhlu extrémnu aktivitu LOZ-u, toho „ochranárskeho“ odboru, o ktorého existencii som doteraz ani len netušila.

V ostatných dňoch, hlavne pri sledovaní všetkého toho cirkusu okolo lekárov a ich štrajku si vravím : „Mám to ja ale štastie, že lekára nepotrebujem.“ Teda, aspoň v tejto chvíli. Pevne dúfam, že to tak ostane ešte veľmi dlho. Ale každý takéto štastie nemá. Žiaľ.

Pýtam sa však : Čo tak odrazu? Kde boli doteraz títo odhodlaní a nebojácni odborári, kde boli títo statoční a odvážni lekári 22 rokov? Veď predsa aj pred rokmi boli neadekvátne ohodnotení! Prečo sa neozvali za vševedka Mečiara (1992-1998), za demokrata Dzurindu (1998-2006), za sociálne cítiaceho Fica (2006-2010)??? Vybrali si naozaj „ten najlepší“ čas na štrajk a vydieranie, v mene ICH vyššieho zárobku. Príde mi to ako keby si čerstvoplnoleté dieťa pýta od rodičov napríklad 300 eur na víkendový výlet do Paríža vo chvíli, keď rodičom za dverami zvoní exekútor…

Možno je to celé inak… možno tí, ktorí neustále liali NAŠE peniaze do tejto deravej inštitúcie, asi konečne uvideli manažérom a vedeniu nemocníc na prsty, a chceli prestať podporovať šafárenie po dlhých desaťročiach. A to by pre nemocnice znamenalo asi menej zdrojov zo štátneho rozpočtu, o ktorých mohli podľa svojej ľubovôle rozhodovať vo vedení nemocníc. Veď, keby sa v zdravotníctve hospodárilo naozaj rozumne, po 22 rokoch by to nemohlo vyzerať tak, ako to dnes vyzerá.

Všetci strádame a všetci sme podhodnotení. Sú to už 3 roky, čo sa rozpútala kríza vo svete a za ten čas narástli ceny úplne všetkého… Jednoducho musím(e) vyžiť z toho, čo mám(e). Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale v súčasnej situácii, v akej sa nachádza SLOVENSKO a celá EURÓPA (teraz je úplne jedno, či sme praví alebo ľaví), by mali dostať lekári zvýšenie o celkových 300 eur? V prepočte na slovenské koruny je to nádherných 9000 korún! Niekto nemá ani takýto plat, nie to ešte zvýšenie! To sa od roku 1989 ešte nikomu nepodarilo dosiahnuť …lekári chcú až 1300 eur. To by sa potom mali ZAVIAZAŤ, že NEBUDÚ už NIKDY brať žiadne úplatky a zarábať „pomimo“.

V januári 2012 to budú už 3 roky, keď mne a všetkým radovým zamestnancom v našej firme (nie manažérom), zamestnávateľ jednoducho znížil plat o cca 250 eur. Nepýtali sa nikoho z nás, či sa nám to páči a ako nás to poškodí. Odbory súhlasili, respektíve nebojovali. A možno dostali odmenu za to, aby boli ticho a sedeli si na zadku v teplúčku.

Dnes sme doma mali rodinnú návštevu. Jedným z prítomných bol aj dôchodca, vyše 70-ročný. Bolo mi až smutno z toho, ako komentoval práve v danej chvíli vysielané TV správy o tom, ako sa lekárski odborári a vláda nedohodli. Povedal, že okrem toho, že by lekárom mala vláda vyhovieť, úplatky pre lekárov by mali byť legálne (!).

Čiže, legalizovať korupciu. Katastrofa. Nenachádzam slov…

…a kde ostala visieť Hippokratova prísaha?

Alebo je to iba závisť spojená s ješitnosťou, že zdravotným sestrám sa podarilo to, čo im nie?

__________________________________________________________________________________________________

27.11.2011, 12:15, doplnok k prebiehajúcej diskusii :

Slovo „VŠETCI“, ako bolo myslené : všetci BEŽNÍ zamestanci, ktorí chodia do roboty na 8-hodinove smeny, na kolotoče, ktorí pracujú v službách, v obchodoch, u sukromníkov a častokrát sú zaplatení len ako brigádnici. V tejto diskusii to už niekto napísal, že : skús štrajkovať u súkromníka okamžite si za teba nájde náhradu, ktorá bude poslušne mlčať. Toto je odvrátená strana kapitalizmu, žiaľ.

Rozhodne som pod slovom „VŠETCI“ nemala na mysli posl(r)ancov, ministrov a už vôbec nie prezidenta, žiadneho úradníka v mestskom alebo miestnom zastupiteľstve plateného štátom, ktorý má príjem taký vysoký o akom sa nám (vyššie spomenuté vymenovanie) ani len nesníva.