V trinástom dni v apríli

keď brady sa nám zrazili

tvoj nos zas k môjmu privoňal

v tom jazyk si mi do úst dal.

Tak mužsky nežne

vábivo

a nevolal ma na pivo

keď tvoja ruka vlasami mi prešla

v hlave zrodila sa myšlienka hriešna

odvážna, však v tej chvíli ukrytá

na jazyku žiadna veta rozvitá

bola som len sladkorýchlo opitá.

Stratila som hlas

keď hladil si ma zas.

Celá

vpiť som sa ti chcela

do kože

a ochutnať atómy tvojej rozkoše

dostať sa ku koreňu mužskej túžby

a nechcel by si ostať ani ty nič dlžný

z tej túžby nám vyrástli by stromy

na nich vtáky by si postavili domy

malé domy bez telky a baru

iba posteľ veľká a v nej tvoja náruč…

____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________