…a zrazu príde vietor

sfúkne stromom listy

vtedy smrťou si je človek

tak nejak viac istý.

Slnko klesá za obzor

na telo sadá si chlad

v ťažkom tichu vzďaľuje sa

k nebu, ten, ktorého máš rád.

Tma tak hustá, štípe zrak

na zápästiach režú putá

kvet vo váze tají dych

nič viac, len tá pravda krutá

posúva čas pre smutných.

V živote silnejšia než smrť

je zázračná, je aj všeliekom

iba láska, ktorú dávaš živým

občas nečakane robí divy

zo smútku a bolesti vie byť útekom…

______________________________________________________________________________________________________________