Deň po… a čas plynie akosi pomalšie
20. januára 2011 00:12,
Prečítané 2 029x,
laluna,
Vôňa lásky
Osemnásty január začal mlčky a pomaly. Pozvoľna. Všetko vychádzalo, časovo sedelo, necítila som zhon. Odišla som z domu prvá, bez rozlúčky. Nebolo to naschvál. Čakala som, že ma dobehneš a na zastávke ešte prehodíme pár slov. Nestalo sa. Neskôr mi ten pozdrav chýbal.
Deň plynul, nič zvláštne okolo sa nedialo. Popoludní som vstala od stola a so zapadajúcim slnkom som kráčala na autobus. Domov.
Zdriemla som si. Prišiel večer. Čosi sa ale stalo. Vzbúrilo sa to medzi nami zrazu. Spaľujúca energia plná slov a zbytočných gest. Vinu na tom máš rovnako ako ja. Obe sme vinné. Je mi smutno, cítim bolesť, ľútosť. Cítim hnev a lásku zároveň, je to ako dve farby piškótového cesta na bábovku, jedno do druhého neoddeliteľne zapadá. Vyčítam Tebe, vyčítam sebe. Snažím sa chápať, ale pravda je len jedna.
Končí sa deň a je skoro polnoc. Nestretli sme sa už. Sedím na gauči. Viem, že neprídeš, si hrdá. Odišla si bez pozdravu. Nebolo to naschvál. Vyplynulo to zo života. Opäť mi ten pozdrav chýba. Len dôvod, pre ktorý sa pozdrav nestal, je iný.
Čo teraz?
(C’est la vie…)
______________________________________________________________________________________________________________________________
02.12.2020
Len chvíľu som s tebou a celá z teba nežniem. plačem a ľúbim. Blúdim, keď ťa neviem nájsť, strácam sa, keď prestáva tvoj hlas priasť. Na koľko týždňov mám ťa ešte? Nie som žiadny veštec som iba Žena. Potichu zaľúbená. Tak potichu až mi duša kričí bez zjavných vonkajších príčin. Bez spoločnej adresy sme, bez bozku z lásky a rannej kávy čo všetko spraví. [...]
21.04.2020
Aj keď nás po tejto zemi veľa nekráča, je nás na Slovensku len niečo málo cez päť miliónov, no pokojne by sme mohli byť žiarivým príkladom pre zvyšok sveta. Tak ako to bolo v novembri 1989 a tiež na prelome rokov 1992-1993. V oboch prípadoch sme sa dokázali zachovať slušne, pokojne, rozvážne. Doteraz nás vo svete dávajú za príklad. A v histórii to už takto bude [...]
23.09.2019
„Keď má tiecť krv u nás, tak bude aj v Košiciach!“ Vyhlásil v roku 2015 vysokopostavený predstaviteľ oceľovej Matky (aj matka vo Votrelcovi bola veľká a oceľová…) v Pittsburghu po tom, čo si uvedomili a rozhodli, že musia zatvoriť niekoľko dlhodobo stratových prevádzok v USA a samozrejme prepúšťať zamestnancov. Prepúšťanie sa ale vtedy malo dotknúť aj [...]
to áno ... keď tá puberta trvá ...
Verím, že nič nie je také zlé, ...
Celá debata | RSS tejto debaty