Ešte sa ti nestihli vysedieť a pokrčiť nohavice od práce v parlamente a už ti podpálili auto. Ako je to vôbec možné? Kto ti takéto niečo mohol urobiť? Veď si ešte nič poriadne neurobil. Alebo áno?

Bol si 10 rokov nezamestnaný, chúďa stratené. Častokrát som mohla vidieť ako tým trpíš, keď som ťa vídala posedkávať na kávičke v meste na pešej zóne, oblečený do značkových športových handier so širokým úsmevom. Aj s kamarátmi. No cudzí to určite neboli. A tiež boli poobliekaní do značkových „šušťákov“, ako ty. V istej dobe sa takto obliekali majitelia drahých áut a svalnatých hrudníkov. Ten vzájomný rešpekt bolo vidieť, tváril si sa, akoby ti patrilo celé mesto.

Len mi to akosi nejde do hlavy. Najprv tvoje zhorené požičané auto. Po pár dňoch sa vyjadruješ, ako „ich“ rešpektuješ. A samozrejme „oni“ rešpektujú teba. Tak potom kto ti mohol chcieť zle? Nejaký sused, na ktorého si nepočkal s výťahom? To asi nie. Za toto sa nepália autá.

A výplatu si nechal v aute. Na noc. Si bol hádam opitý či čo, keď si došiel domov, ha? A ako to, že si mal výplatu v aute? Veď už aj posledná robotníčka v textilke má účet. Alebo to bola (iná) výplata „plná rešpektu“?

V každom prípade sa musíš poradiť s Janom. On je ten pravý. On bude vedieť, čo ďalej… a možno budete spolu aj na terase… (močiť)