Sused raz zasadil strom. Rástol veľmi rýchlo a bol čudný. Ten strom.
Za pár rokov dosiahol výšku tretieho poschodia mojho paneláku. Kvôli nemu už nemám pekný panoramatický výhľad na moje mesto ako na dlani. Strom začal časom aj kvitnúť. Aj jeho kvety boli čudné, veľké fialové zvonce. Celkom pekne voňali. Zmenšil mi síce pohľad na civilizáciu okolo, ale získala som blízky pohľad na voňajúci strom.
Tohto roku bolo dosť šialené počasie. Už od skorej jari. Dažde, vetry, povodne, suchá, zase vetry a poriadne. Naposledy asi pred týždňom. V mojom meste niekoľko stromov vyvalilo, niektoré poolamoval silný vietor, museli ich odpíliť.
Ktosi rozhodol, že tento predpanelákový čudný strom by mohol spôsobiť škody na majetkoch civilizovaných. Neodpílili ho celkom, dali ho obrezať.
Stojím v otvorenom okne a pozerám, čo z neho ostalo. Na mieste, kde pred pár hodinami bola široká koruna plná listov nie je nič. Ostal len kmeň, z ktorého vyrastajú štyri hrubé konáre. Takmer žiadne listy na ňom neostali. Občas som mala pocit, že mi zavadzal vo výhľade do diaľky.
Teraz keď stojím pri okne, zrak mi padne na štyri odpílené konáre. Vadí mi, že už nikdy nebude taký, ako si ho pamätám.
.. ano v zemi... ...
dakujem, Katka. Som z generacie, ktora ...
to je život :) ...
trosku sentimentalne ...
zaujimave ...
Celá debata | RSS tejto debaty