Nedokončená
2. decembra 2020,
laluna,
Poèmes
Len chvíľu som s tebou
a celá z teba nežniem.
plačem a ľúbim.
Blúdim,
keď ťa neviem nájsť,
strácam sa,
keď prestáva tvoj hlas priasť.
Na koľko týždňov mám ťa ešte?
Nie som žiadny veštec
som iba Žena.
Potichu zaľúbená.
Tak potichu
až mi duša kričí
bez zjavných vonkajších príčin.
Bez spoločnej adresy sme,
bez bozku z lásky
a rannej kávy
čo všetko spraví.
By som chcela blčať
horieť láskou celá
so srdcom na dlani
nemať žiadne zábrany
keď spojí nás tá prchavá chvíľa.
Si moja droga,
ktorú chcem brať denne
a nasávať ťa jemne.
Si omamná vôňa,
ktorú chcem mať na koži
keď tebou voniať zatúžim.
Si nežný muž
čo miluje obyčajne,
priamo,
ide to tak samo
a krásne
ako moje básne…