Hmm… len taká malá analýza
Najčastejšie sa tu analyzuje slovenská politika a jej smutné politické figúrky. Je toho každý deň na jednu knihu. Kedysi jedna kauza za 3-4 mesiace. Dnes, aj dve kauzy denne. Tie isté rovnaké ksichty, ktoré sa tam pretŕčajú 20 a viac rokov. Nás všetkých každý deň okrádajú o ďalšie a ďalšie milióny. Ale aj o čas, ktorý sa nám nenávratne míňa, ani si to neuvedomujeme.
Toľko moje zamyslenie na úvod.
No ale čo som vlastne chcela … rozmýšľam a akurát riešim, čo sa ma dotýka viacej ako politika. Hľadám si prácu. Lebo bez nej to nejde. Nielen u nás. V žiadnom štáte. Kradnúť neviem a ani nechcem. Ostáva jediné. Hľadať. A snáď sa pošťastí.
Možnosti sú aké?
Buď po známosti, alebo cez inzeráty. Alebo sa chodiť a pýtať na prácu na miesta, kde by sme si samých seba vedeli predstaviť. Poprípade napísať na e-mail priamo do „obľúbenej“ firmy.
Skúšam všetky.
A zisťujem, že známosti už nie sú to čo bývalo. Pochopiteľné. Ľudia sa oveľa viac starajú len sami o seba. Ak sa aj zaujímajú, tak väčšinou idú len „po povrchu“. Nie je príjemné počúvať, ako niekto stratí prácu. V zápätí si v duchu vravia, „ako dobre, že to nie som ja“.
Je moderné, aby sa zamestnávateľ 21. storočia tváril transparentne, čisto a že hrá podľa pravidiel. Z toho vyplýva ďalšia možnosť, a to, že firma uverejní inzerát na niektorom z pracovných portálov. Áno, inzerátov je každý deň dosť. Dokonca sú aj také portály, kde ich denne pribudne aj niekoľko stovák.
Potom nastane fáza prehľadávania, hrabkania sa v tých všetkých ponukách, ktoré sa tak v 80 percentách na seba ponášajú ako vajce vajcu. Zvyšných 20 percent sa aspoň snaží odlíšiť popisom, celkovým dojmom po prečítaní textu inzerátu, snažia sa byť realistickí vo svojich požiadavkách, v porovnaní s ponúkaným platom.
Zamestnávatelia z prvej skupiny hľadajú najčastejšie : energického tímového hráča, do mladého dynamického kolektívu, samozrejme do firmy, ktorá sa prudko rozvíja. A samozrejme, že je úspešná. Hľadajú človeka, ktorý ovláda balíček MS Office, jeden prípadne dva svetové jazyky slovom a písmom aspoň na pokročilej úrovni (môže byť B1 alebo B2). Vodičák a skúsenosti samozrejme tiež. Ak je to administratívna práca, tak by bolo fajn, keby budúci zamestnanec vedel aspoň základy o účtovníctve, prípadne personalistike, prípadne o skladovom hospodárstve, fakturácii. Ak je to skôr technicky zameraná pozícia tak by bodlo vedieť ovládať zopár grafických programov, v závislosti od toho, či sa jedná o stavebníctvo, elektrotechnickú alebo strojárenskú oblasť, prípadne architektúru. K tomu všetkému vyššie vymenovanému by mal mať adept niekoľkoročné skúsenosti, mal by byť schopný zvládať stres, multitasking, time management, mal by mať ochotu cestovať, ak to bude potrebné, ochotu pracovať cez víkendy a sviatky, poprípade nadčasy.
Ako bonus firma zvykne spomínať stravné lístky, ktoré mimochodom každému patria zo zákona. Toto za bonus nepovažujem. Áno, ide iba o to, či zamestnancovi firma stravenky prepláca v plnej výške alebo si zamestnanec časť hodnoty stravenky platí sám. Ďalším často spomínaným bonusom je preplácanie nadčasov, firemné večierky, káva a voda zdarma, moderné kancelárie, lokalita, priateľský, ústretový a motivovaný kolektív, zaškolenia odborným personálom alebo ochotnými kolegami v tíme, plnom ochoty, lásky a spolupatričnosti… aaach, priam siedme nebo.
Čo sa týka vlastností zamestnanca, tak tam sa najčastejšie spomína tímovosť, flexibilita, komunikatívnosť, loajálnosť, logické a analytické myslenie, skúsenosti na podobnej pozícii s požadovaným počtom rokov, vysoké pracovné nasadenie, schopnosť pracovať pod tlakom, v rýchlo sa meniacich podmienkach.
Za toto všetko, čo človek prinesie so sebou do firmy mu ponúknu úžasných a neuveriteľných 700-800 eur v hrubom. No niečo úžasné. Takáto ponuka sa jednoducho nedá odmietnuť.
Čiže všetci, VY mladí, 25 roční, s 10-ročnými skúsenosťami na obdobných pozíciách, schopní pracovať v chaose, kde sa občas stane, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá, kde sa nekompetentné rozhodnutia vedenia zvalia na neschopnosť zamestnanca pracovať pod tlakom v rýchlo sa meniacich podmienkach, hláste sa. Na zaškolenie nie je čas, pretože vás hodíme do vody a vy musíte plávať ako viete. A keď neviete, tak vás vyhodíme … sorry, prehodnotíme, že firma musí šetriť a tzv. „organizačné dôvody“ sú riešením na všetko. Aj na to, ak sa pre niekoho stanete nepohodlným, pretože … doplňte si čo len chcete.
Spomínala som už. Hľadám si prácu.
Viem toho dosť, aby som sa neobávala posielať životopis.
Viem reálne posúdiť, či sa niekam hodím alebo nie.
Som akurát sklamaná z toho, akú cenu majú v očiach firiem „hotoví zamestnanci“, ktorí majú veľa zručností, vedomostí, skúseností. Pritom žijeme vo svete, kde informácie a vedomosti vládnu svetu. Len nie tomu nášmu, zamestnaneckému.