Každá kvapka vody, ktorá raz dávno doletela na našu Zem sa odtiaľto nedostala. Vďaka kolobehu vody sa preč nikdy nedostane. V horšom prípade pre ľudstvo to ešte nejakú chvíľu potrvá, kým sa zbaví zemskej príťažlivosti a bude opäť putovať vesmírom ďalej, niekam do temnej diaľavy…
Priniesla sem život, či možno ho len spôsobila. V každom prípade bez nej by to nešlo. Jedna kvapka. Malý diamant na steble trávy, či kvapka rytmicky kvapkajúca z vodovodného kohútika. Malé mokré skoronič, ktorého chuť nedokáže nikto popísať. Jednoducho je. Vďaka nej rastie steblo. Vďaka nej kráčam po tejto zemi.
Koluje tu pre nás už toľké veky. Stále tá istá voda. Jedna jediná kvapka už toľkokrát poliala záhradu, toľkokrát ju vypili ľudské ústa. Vždy sa vrátila späť a začala tvoriť odznova.
Možno zakaždým, keď prejde človekom v sebe nesie správu, zážitok, skúsenosť, múdrosť či chyby.
Pili ju v Mezopotánii, starí Rimania, veľkí Egypťania i múdri Inkovia. Všetci sú preč, stratení. Skončili na rovnakých chybách.
My, ľudia 21. storočia, ju pijeme tiež … znova a znova.
Nedokážeme to tiež?
_____________________________________________________________