Nebudeš tú báseň čítať
pohľad tvoj je málo ružový
ťažko toto vysvetliť mužovi.
Nedotkneš sa môjho líca
dlaň tvoja v diaľ odplávala
cítim sa byť slabá, malá.
Nepovieš mi sladké zbohom
tvoje ústa inej vravia
slová, čo novú lásku spravia.
Dosť to bolí, oči páli
aj keď zdá sa to byť v poriadku
v hlave mám ďalšiu priehradku.
Tam dám si veci nechcené
tie ktoré ťahajú ma k zemi
od ktorých ťažko je mi.
Aspoň večer ich tam zložím
nech uľavím si v spánku
keď otvorím zas snovú bránku.
Bránku do sveta tam vonku
kde smie sa lietať, milovať
to čo mi ty nechceš dať.
Nebudeš tú báseň čítať
nie je dôvod k obavám
ja len so slzou v oku zaspávam…
____________________________________________________________________________________________________________________________