Láska je keď
slová ako med
posunú ma vpred
keď v tichom ráne
nebadane
prehĺtam hrejivé motýle.
Keď tvoje oči premilé
hľadia mäkko z vankúša
len budík to celé narúša
snívať sa ďalej pokúšam.
Láska je keď
som občas sama
Ty však si stále pri mne
v lete, v jeseni
i cez večery bielozimné.
Láska je keď
hreje ma blízkosť
a chcem od samej rozkoše
vpiť sa ti naveky do kože.
Láska to sú vety rozvité
občas aj taniere rozbité
súvetia až do nekonečna
kde je láska večná.