Mali demokraciu, na ktorú sme sa MY zvnútra pozerali so závisťou. Mali možnosti, slobodu, peniaze, mohli robiť čo len chceli a ísť kam sa im zapáčilo… Mali všetko. Zvyšok sveta bol nezaujímavý, zaostalý a špinavý.
ONI sa mohli prechádzať po ohromných nákupných centrách … bola som ešte dieťa a vtedy mi môj scestovaný strýko vravel : „Môžeš si v nich kúpiť všetko, od špendlíka až po auto“ … nechápala som, ako si môžem v jednom obchode kúpiť špendlíky spolu s autami. Môj obraz obchodu bol taký jednoduchý, aké jednoduché bolo zohnať v socialistickom meste balzam na pery.
Ľudia „zo Západu“ mali na dosah značkovú kozmetiku, najnovšie módne trendy v plných šatníkoch, albumy s fotkami z dovoleniek z celého sveta. Najnovšie hudobné hity sa na nich valili z každej strany.
Keď som sa v ’82-om na hodine Občianskej výchovy učila okrem iného aj to, že „Kapitalizmus je nespravodlivý a zahnívajúci“, neverila som tomu a nevedela som si pod tými slovami dosť dobre predstaviť, čo to tak môže znamenať.
Za ťažko zarobené ČS korunky z brigády som si „FAčko zo zahnívajúceho Západu“ kupovala iba v Tuzexe.
Zahraničné hity som počula iba na maďarských rozhlasových staniciach.
Po cestách jazdili takmer samé Škodovky.
Takmer celý národ v lete počas prázdnin stanoval.
Liter benzínu stál 8 Kčs.
Dnes máme obchody presne také, ako „ONI“ pred 35-timi rokmi.
Tuzex už nie je.
V obchodnom centre pri kúpe špendlíkov zakopávam o novučičké autá.
Všetci do jedného môžeme cestovať a plniť fotkami albumy. Môžeme. Kto si to však naozaj môže dovoliť?
Medzi knihami nachádzame hromadu balastu.
V rádiách hrajú tie isté komerčné odrhovačky a značková kozmetika už nie je to, čo bývala.
Máme viac áut ako detí.
Benzín stojí 45 korún.
…aj MY už zahnívame. Sme v tom až po uši. A nič s tým nedokážeme urobiť…
Na poliach namiesto klasov vyrastajú vily.
Zanikajú kiná a množia sa banky.
Parky meníme na parkoviská.
Vytratil sa cit, ohľaduplnosť, čestnosť, blízkosť, úprimnosť… láska.
Človečina.
Postačí, ak vieme zapnúť PC, natankovať, vhodne zladiť farby, vygúgliť a olajkovať každú somarinu a pri kávičke preberať, komu že to zase vyfotili rozkrok bez nohavičiek…
…a vtedy na Západe… ich život bol v ich piesňach, len väčšina sme nerozumeli anglickým textom. Nepoznali sme, čo naozaj prežívajú. Nevedeli, čo TÁ ich demokracia vlastne znamená. V 89-om sme si do duší zavliekli nákazu, na ktorú nezaberá nič…
Genesis, 1986
I must have dreamed a thousand dreams Been haunted by a million screams But I can hear the marching feet They’re moving into the street
Now, did you read the news today? They say the danger has gone away But I can see the fire’s still alight They’re burning into the night
There’s too many men, too many people Making too many problems And there’s not much love to go around Can’t you see this is a land of confusion?
This is the world we live in And these are the hands we’re given Use them and let’s start trying To make it a place worth living in
Oh, superman, where are you now? When everything’s gone wrong somehow? The men of steel, these men of power Are losing control by the hour
This is the time, this is the place So we look for the future But there’s not much love to go around Tell me why this is a land of confusion
This is the world we live in And these are the hands we’re given Use them and let’s start trying To make it a place worth living in
I remember long ago When the sun was shining And all the stars were bright all through the night In the wake of this madness, as I held you tight So long ago
I won’t be coming home tonight My generation will put it right We’re not just making promises That we know we’ll never keep
There’s too many men, too many people Making too many problems And there’s not much love to go round Can’t you see this is a land of confusion?
Now, this is the world we live in And these are the hands we’re given Use them and let’s start trying To make it a place worth fighting for
This is the world we live in And these are the names we’re given Stand up and let’s start showing Just where our lives are going to