Na matematike má všetko svoj presný význam, presný postup a logiku. Na matematike sa veľmi vymýšľať nedá. Tam to človek buď vie alebo nevie…
Avšak… kamarátske vzťahy… to je iná vec. Vzniknú samé, rastú s nami, občas zaniknú, občas sa prerušia, niektoré pretrvajú. Na niektorých ľudí zabudneme. Niektorých si nosíme v srdci. Niekedy až po rokoch zistíme, kto v našom živote má stále svoje miesto. Akoby sme v detstve „brali“ všetko, čo sa pritrafilo. Nie zo zúfalstva, jednoducho mladosť vždy potrebuje byť stredobodom vesmíru. Tých stredobodov v čase môjho detstva bolo toľko, koľko bolo detí v mojom okolí…
S kamarátkami sme občas preberali, aký je vlastne rozdiel medzi kamarátkou a priateľkou. Aj ja som sa tvárila, že tomu rozumiem a presne viem, o čom hovorím. Vtedy som tomu aj verila. Každá sme mali svoju vlastnú predstavu kamaráta, priateľa. Potichu si tu ťukám do klávesnice, premýšľam a pomaly prichádzam na to, že vtedy asi ani jedna z nás naozaj netušila, čo tieto dve slová v skutočnosti predstavujú. Kamarátske vzťahy sú nemerateľné, do istej miery je to chémia, pocity, ktoré si každý nesieme v sebe. Každý z nás je na začiatku ako nepopísaný hárok papiera. Ide o to, čo si na ten papier postupne zapisujeme, v závislosti od vlastných predstáv o živote, prežívaní, vnímaní, aj o tom, akým ľudom dovolíme ovplyvňovať náš život. Čo nám prítomnosť toho druhého prinesie, či nás napĺňa, učí životu alebo nás oberá o energiu. Každý má svoje vlastné kritériá. Dôležitejšie, ako vymyslieť presnú definíciu kamarátstva a priateľstva, je vedieť čo chceme. Ak vieme, tak to naozaj povznáša.
Keď si zrazu myslíme, že už je všetko tak, ako má byť, že už nás nič nemôže prekvapiť alebo zaskočiť, zrazu nám život podsunie niečo, čo naruší náš status quo. Situáciu alebo človeka alebo voľbu, ktorá naše zdanlivo neotrasiteľné presvedčenie narúša. Akoby sa nám život v tej chvíli vysmial do tváre. A my opäť musíme premýšľať, prehodnotiť a možno aj poprehadzovať poradie vo svojich hlavách.
Kto je Priateľ ? Pre mňa je to niekto, kto okrem toho, že mi je blízky názormi na život, postojmi, je to niekto kto je blízko, keď sa cítim vzdialená. Človek, ktorý kladie tie správne otázky. Niekto, kto hovorí nahlas to, čo sa bojím sama vysloviť. Ten, ktorý si vyberá tú ťažšiu cestu, pochopenie namiesto odsudzovania. Priateľ je ten, kto z nás nebadane, potichúčky urobí lepšieho človeka … aj priateľa … a my to máme potom chuť vrátiť. Nezištne. Alebo poslať ďalej… 🙂
__________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________