A kruh sa uzavrel. Dvadsaťdva rokov pokusov, krátkodobých úspechov, neustále zmeny smerovania, keď po každých voľbách akoby sme začínali od nuly. Máme opäť vládu jednej strany. Aj farba sa zhoduje.
Modrá je dobrá.
Biela je lepšia.
Ale…
Červená je najlepšia !
Od roku 1990, keď sa uskutočnili prvé slobodné voľby, sa o tento volebný výsledok snažili viacerí. Bolo to tak v prípade KDH na čele s Janom Čarnogurským, aj HZDS s veľkým Mečiarom. Vždy však boli nakoniec nútení nájsť niekoho do „partie“. To isté musel urobiť SMER a jeho Fico (alebo Fico a jeho Smer) v roku 2006. Zobral za parťákov „dve najčistejšie slovenské duše, aké po tejto našej rodnej zemi kedy chodili, Mečiara a Slotu“.
Voľby 2012 vyhral Fico na plnej čiare a žiadnych sluhov už NEPOTREBUJE…
Včera som hlasovala podľa svojho svedomia. Farebné bilboardy a vysvietené televízne štúdiá na moje rozhodnutie nemali žiadny vplyv. Rozhodnutá som bola už dávno predtým ako začala kampaň.
Dnes ma zaujímali čísla a štatistiky. Červený stĺpec v grafe sa ťahal až kamsi k nebesiam… Slovensko určite NEMÁ historickú danosť, že vláda musí byť koaličná. Ako to dookola pre voličov už nejakú chvíľu omieľa „Fico and spol. s r.o.“… asi aby tomu (jeho) voliči sami tiež uverili. Teraz sa ukáže SMERovanie v celej svojej nahote. Nebude sa môcť vyhovárať na svojho „nepodareného koaličného partnera“. Zodpovednosť za Slovensko má vo svojich rukách.
A čo bude zajtra… Pôjdem ráno do práce. Budem si robiť svoju prácu, najlepšie ako viem. Tak ako doteraz vždy. Možno budem počuť nejaký najčerstvejší vtip zo slovenskej súčasnosti a zasmejem sa a možno sa opäť dozviem niečo viac o prepúšťaní, ktoré sa u nás má ďalej diať. Prvých pár desiatok ľudí už sedí doma a listuje v inzerátoch…
MY sme pomohli IM, a pomôcť sebe si budeme musieť sami… ako doteraz vždy.
______________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________