Nad slovenskou Tatrou sa opäť raz blýska
vatra zatiaľ nehorí, to len malá tlie iskra
keď spomienky na November hlavou sa zas mihli
razom od telky a čipsov Slováci sa zdvihli
trvalo to chvíľu no vzopreli sa predsa
chápu, že životu nesmie vládnuť len bezmocnosť a skepsa.
Gorila už nie je iba meno pre zvery
do jej tváre dívam sa, už ničomu neverím
krádež v celej nahote dnes mysľou nám prerastá
však prvý krok k pravde zatiaľ tu nenastal.
Môžeme len dúfať, modliť sa a snívať
že spravodlivosť nezačne od strachu krývať
že pravda a právo nesklonia sa k zemi
že neohnú sa v páse až dolámu si kosti
a nám v duši zostane len sklamanie a kopa zlosti.
_________________________________________________________________________________________________________________________________________________________
Dnes mi prišiel mailom tento „aktualizovaný“ vtip :
Rybár chytí zlatú rybku a tá mu sľúbi za svoju slobodu splnenie jeho želania.
Rybár : „Chcem žiť večne.“
Rybka : „Bohužiaľ toto je jediné prianie, ktoré Ti splniť nemôžem.“
Rybár : „Dobre, tak chcem umrieť až po tom, keď na Slovensku prestanú politici kradnúť.“
Rybka : „Ty hajzel jeden prešpekulovaný!!!“