Len čo som za sebou zavrela dvere bytu, ktosi zazvonil. Nikoho som nečakala. Ak by predsalen, najprv by som návštevu musela vpustiť do vchodu.
„Možno náš domový dôverník“ – pomyslela som si. Nahliadla som cez kukátko, ale nové senzorové svetlá sú nastavené tak, že príliš rýchlo vypínajú. Ten, čo stál za dverami, sa ocitol v oveľa väčšej tme, ako asi čakal. Svetlo sa opäť zasvietilo a zahliadla som chlapíka, ktorý sa ešte oháňal rukami. To kvôli senzoru. Vyzeral slušne, upravený, v rukách držal tmavý obal.
„Možno nejaký pracovník, ktorý zvykne odčítať merače“ – napadlo mi. Mám širokouhlé kukátko, takže sa nedalo prehliadnuť, že vedľa neho stál rovnako mladý a ešte krajšie oblečený mladý muž. Bolo vidieť kúsok obleku, bielu košeľu a kravatu. Otvorila som teda dvere.
Mladík s obalom v ruke sa bleskurýchle pozdravil, predstavil menom KAŽIMÍR a hovoril, hovoril, hovoril… Dosť rýchlo, málo zrozumiteľne, na môj vkus hlasno. Jeho hlas vytváral ozvenu na chodbe, preto mu bolo ťažšie rozumieť. V druhej chvíli som sa zamerala na obsah jeho slov. Vtedy sa mi jeho prítomnosť na chodbe pred mojimi dverami začala zdať ešte podivnejšia.
Pred oči mi nastavil papier s logom VSE, ktoré samozrejme poznám. Prišiel mi povedať, že od budúceho roka sa začne s celoplošnou reguláciou elektrickej energie a keď mu ukážeme faktúru, že mi povie, či mi patrí zľava. Mladík v obleku vedľa neho len mlčky stál. To už stál pri mne vo dverách aj manžel a kládli sme im ďaľšie otázky. Vraj nie je zamestnancom Elektrární, ale teraz si už nedokážem presne vybaviť, čo nám na otázku smerujúcu k bližšej identifikácii jeho osoby povedal. Stále húdol dookola, že keď mu ukážeme našu faktúru…
No, čudné to bolo celé, aj oni dvaja, napriek tomu, že sa svojim oblečením a výrečnosťou snažil mladík s obalom v ruke vzbudiť dojem pravdovravnosti. Nič som im neukázala.
Veď predsa VSE má o mne a mojom odbere elektrickej energie všetky potrebné údaje. Prečo by VSE posielali „do terénu“ človeka, ktorý si na mojej faktúre chce overiť čosi a podmieňuje to tým, že ak ukážem faktúru, bude zľava… (?)
Samozrejme som ich úžasnú ponuku na zľavu odmietla, pozdravila a zavrela dvere. Ešte pri niekoľkých dverách zazvonili, mladík bol rovnako hlučný, nedalo sa nepočuť, ako o svojej „pravde“ presviedčal ďaľších našich susedov.
Čím ďalej nad tým teraz premýšľam, tým silnejší pocit nadobúdam, že to bol akýsi podvod. Celá situácia mi s odstupom pripadá nátlaková, mierne neprehľadná s prvkami dílerstva.
Možno ste už zažili pocit, keď vám niekto niečo strašne dobre a silno vysvetľuje, zanietene, oduševnene a v momente, keď nastanú otázky od „obete“, díler akoby bol duchom neprítomný, akoby sa „vypol“ a vôbec vaše slová nepočúval.
Takto nejako som sa cítila…