Múmia Únia aneb tie západné vetry už dlhšie smrdia

12. októbra 2011, laluna, Politika

Pozrela som si tak trochu nekonečnú rozpravu v parlamente. Ani po pár hodinách mi nebolo jasné, k akému koncu nás to nasmeruje. V Bruseli to možno vedia, ale to nám dopredu určite nepovedia. Každý príspevok obsahoval nejakú pravdu. Pravdu toho svojho uhla pohľadu.

Asi najbližší, čo do pointy a pocitu z neho, mi bol príhovor pána Osuského. Bez ohľadu na to, že je z OKS. Svoje myšlienky preplietol s minulosťou, keď žil svoj „život za ostnatým plotom“ a túžobne a s naivným úsmevom na perách a nádejami v oku sa „díval do diaľky“ na slobodnú, pestrofarebnú a nedosiahnuteľnú západnú Európu, ktorá bola „vtedy“ úplne iná, ako je teraz.

Čo za teátro to hrajú v divadle Európa?

Tieto „veľké“ európske hry mocných a bohatých majú vždy jeden spoločný znak. Strach. Strach zhora, zdola, zprava, zľava. Akýkoľvek veľký alebo zanedbateľný a z čohokoľvek, hlavne že splní účel. Ak nahliadneme do ktorejkoľvek historickej epochy, vždy to bol strach, ktorý sa zmocnil, ovládal, rozhodoval, zatemňoval. Je to nátlak na seba samého bez možnosti úniku.

Teraz cítim jemný strach, čo sa stane v spoločnosti, v ekonomike, v politike. Ako nám môže to správne ale aj to správnejšie rozhodnutie ublížiť. Alebo pomôcť. Komu najviac pomôže? Kto utrie hubu a kto si už potichu mädlí ruky?

Stalo sa. Iveta Radičová ako Premiérka je už minulosť. Ktovie, či vôbec ostane v politike.

Riško držal balónik slabo a tak mu uletel. Šnúrka na balóniku bola veľmi dlhá. V júni 2010 ešte zďaleka nebolo vidieť na koniec šnúrky, preto sa možno spoliehal na to, že šnúrku nemusí držať pevne, veď ju predsa ešte stále cíti v dlani. Nemohol ani tušiť, že na konci šnúrky je uviazaná zhoda postojov v zásadných otázkach, dôvera, pochopenie, načúvanie, atď. So šnúrkou na balóniku nám možno uletelo niečo, čoho význam ešte nedokážeme doceniť…

_______________________________________________________________________________________________________________________________________________________

(Poznámka : Nie som na nikoho strane v tejto chvíli, pretože v hre je až príliš veľa strašiakov. Táto krátka úvaha spontánne vyplynula z pocitov pri sledovaní diskusie v parlamente. Sú to iba postrehy blogerky, ženy, matky, kamarátky, zamestnankyne, možno raz aj nezamestnanej… jednej z mnohých.)______________________________________________________________________________________________________________________________________________________