…a zrazu príde vietor
sfúkne stromom listy
vtedy smrťou si je človek
tak nejak viac istý.
Slnko klesá za obzor
na telo sadá si chlad
v ťažkom tichu vzďaľuje sa
k nebu, ten, ktorého máš rád.
Tma tak hustá, štípe zrak
na zápästiach režú putá
kvet vo váze tají dych
nič viac, len tá pravda krutá
posúva čas pre smutných.
V živote silnejšia než smrť
je zázračná, je aj všeliekom
iba láska, ktorú dávaš živým
občas nečakane robí divy
zo smútku a bolesti vie byť útekom…
______________________________________________________________________________________________________________