Veru. Treba ju budovať postupne, zdokonaľovať, byť trpezlivý. A nezabúdať na to, aké to bolo bez nej. Jasné, žiadne politické zriadenie nie je dokonalé.Čokoľvek sa v štáte s takýmto zriadením urobí, presadí, postaví, rozhodne, vždy to bude mať svojich odporcov, neprajníkov, tých, na druhej strane.
Keď idem voliť, vždy tam idem s pocitom, že to moje presvedčenie je správne. Samozrejme, nie vždy to dopadne podľa mojich predstáv. Aj toto je demokracia, uznať, akceptovať iný názor a dokázať s ním ďalšie štyri roky žiť.
Jednotné vedomie sme tu už mali. Vedeli sme, že to, čo sme pred rokom 1989 mali nebolo dobré. Prišla chvíľa, keď sme dostali šancu naše životy nasmerovať inam. Vo svojej neskúsenosti a naivite sme netušili, čo všetko to zo sebou prinesie. Aj to negatívne. Všetko sme sa učili za chodu a častokrát na vlastných chybách. Keby sme v 89-tom dopredu vedeli, že napriek Nežnej revolúcii, nastanú pokusy o podmanenie si krajiny a aj mysle bežných ludí, tak by asi davy ľudí netlieskali napr. Mečiarovi. Na to sme žiaľ museli prísť sami. A kým nám to došlo, ubehlo niekoľko rokov a niekoľko slobodných volieb. Menšina bola nútená akceptovať to a vydržať. Nikdy to inak nebude. Vždy budú existovať tí ZA a tí PROTI.