Založ si blog

Sonda do hlbín spomienok alebo čas tak letí…

Pamätám si chladné decembrové ráno roku 1979, keď som vstala z postele, chcela som si pozrieť moje obľúbené rozprávky na vtedy jedinej televíznej stanici, ale namiesto toho tam rozprával nejaký smiešny ujo v uniforme o tom, čo strašné sa to deje s komunizmom v Poľsku.

Pamätám si chvíľu, keď nám v škole oznámili, že múdry súdruh Brežnev (a jeho „priateľské obočie“) zomrel. Ako to naši učitelia v škole museli „prežívať“, keď nám o tom hovorili! Čo to s nami teraz bude? … ako budeme žiť? …bez súdruha Brežneva.

Pamätám si, keď mi rodičia objasňovali mená ako Dubček, Šik, Palach, Zajíc… mená vtedy pre mňa absolútne neznáme. Vlastne som ani presne nerozumela, o čo im v ich snažení išlo.

Pamätám si, ako sa mi v januári 1989 podarilo na mojom starom, škaredom a nekvalitnom rádiu naladiť Rádio Slobodná Európa, keď som so zatajeným dychom a napnutými ušami počúvala o udalostiach, ktoré sa v tých dňoch diali v Prahe. A vôbec netušila ich neskorší význam a dôsledky.

Pamätám si to vzrušenie, keď som skoro ráno, 22.novembra 1989, pár dní po (už teraz) historickom 17. novembri, vystupovala z vlaku v Prahe, peši prešla zo stanice na Václavák, obzerajúc sa všade okolo na plagáty, vlajky, usmiate tváre s nádejou v očiach a trikolórou na kabátoch, keď som si v prvom otvorenom obchodíku s fotoaparátmi kúpila Bairettu za 290 Kč a dva čiernobiele kinofilmy a snažila sa zachytiť atmosféru vôkol seba. Niekoľkokrát som si vtedy v duchu opakovala myšlienku… „tak toto sú „veci“, ktoré prežívali moji rodičia v 68-om? Ako sa toto skončí?“

Pamätám si, keď bolo „IN“ nosiť budajku, keď som hltala každú TV besedu, kde novodobí politici, pousádzaní v nemoderných kreslách, oblečení v rolákoch, farebných pulóvroch a mramorových džínsach, tak ako odbehli z tribúny, rozprávali a uskutočňovali svoje sny a predstavy. Koľko z ich snov sa naozaj vyplnilo? Koľko kompromisov museli prijať, koľkokrát ustúpiť alebo pobiť sa za pravdu? Čo je pravda?

Dnes už tak nehltám televízne debaty o „závažných“ témach, nečítam dennú tlač, už sa nerozčuľujem nad obludnou hlúposťou a drzosťou nekultúrnych politikov. Už viem, že nás „použijú a požujú“ raz za štyri roky a potom sa na nás z vysoka …. Už viem, že im nie je možné veriť každé slovo, že oni na nás hrajú perfektne premyslenú hru, v ktorej sú čestní, úprimní, pracovití, pravdovravní, myslia iba na dobro, nás-voličov. Jeden je väčší herec, ako druhý.
Mám už dávno silný pocit, že tí čestní z politiky dávno odišli.
Kto vymyslel porekadlo, že : „Múdrejší ustúpi“? Ak, tak iba bezhraničnej hlúposti a arogancii.

Ale napriek tomu by som za žiadnych okolností nechcela návrat pred rok 1989, do chorého a absurdného obdobia. Nikdy som sa nemusela zúčastniť na volebnej fraške počas komunistického režimu. Svoje právo „voliť koho chcem“ som využila hneď v prvých slobodných voľbách.

Doplnok pridaný 17.11.2010 popoludní :
Tzv. menšinové filmy vysielané v televízii si zvyknem nahrať a pozerám ich, keď mi to vyhovuje.
Dnes som si pozrela nemecký film z roku 2006, s názvom Životy tých druhých. Bol vysielaný 15.11.2010 o 21:50 na STV2. Pozrela som si ho nielen preto, že získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film.
Mrazivo presne vykresluje realitu života v NDR pred rokom 1989…
a nielen tam.

Odporúčam…

________________________________________________________________________________________

Nedokončená

02.12.2020

Len chvíľu som s tebou a celá z teba nežniem. plačem a ľúbim. Blúdim, keď ťa neviem nájsť, strácam sa, keď prestáva tvoj hlas priasť. Na koľko týždňov mám ťa ešte? Nie som žiadny veštec som iba Žena. Potichu zaľúbená. Tak potichu až mi duša kričí bez zjavných vonkajších príčin. Bez spoločnej adresy sme, bez bozku z lásky a rannej kávy čo všetko spraví. [...]

Poviem to trochu inak

21.04.2020

Aj keď nás po tejto zemi veľa nekráča, je nás na Slovensku len niečo málo cez päť miliónov, no pokojne by sme mohli byť žiarivým príkladom pre zvyšok sveta. Tak ako to bolo v novembri 1989 a tiež na prelome rokov 1992-1993. V oboch prípadoch sme sa dokázali zachovať slušne, pokojne, rozvážne. Doteraz nás vo svete dávajú za príklad. A v histórii to už takto bude [...]

Divoký Západ na východe EU

23.09.2019

„Keď má tiecť krv u nás, tak bude aj v Košiciach!“ Vyhlásil v roku 2015 vysokopostavený predstaviteľ oceľovej Matky (aj matka vo Votrelcovi bola veľká a oceľová…) v Pittsburghu po tom, čo si uvedomili a rozhodli, že musia zatvoriť niekoľko dlhodobo stratových prevádzok v USA a samozrejme prepúšťať zamestnancov. Prepúšťanie sa ale vtedy malo dotknúť aj [...]

APTOPIX Russia Ukraine War

List z Charkova: Ako sa žije v tme?

28.03.2024 18:00

Po masívnych raketových útokoch žije Charkov zväčša v tme, no ja sa aj tak usmievam. Možno už len nevládzeme plakať.

1. netradicny porod Krompachy

Zámena pacientiek v pražskej nemocnici viedla u jednej k potratu

28.03.2024 17:47

Zamestnanci nemocnice nedodržali interné predpisy a lekári preto operovali nesprávnu pacientku.

polícia, evakuácia, vyhrážky, UK, fakulta

Polícia v Bratislave zadržala medzinárodne hľadaného občana Bosny a Hercegoviny

28.03.2024 17:32

V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody až na 15 rokov.

FTX Bankman Fried

Zakladateľ kryptomenovej burzy FTX ide na 25 rokov do väzenia, klientov obral o 10 miliárd dolárov

28.03.2024 17:13, aktualizované: 17:41

Americká justícia označila prípad za jeden z najväčších podvodov v americkej histórii.

laluna

Na svet sa občas treba pozrieť očami človeka, ktorý práve spadol z Mesiaca.(S.Radič)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 76
Celková čítanosť: 194915x
Priemerná čítanosť článkov: 2565x

Autor blogu